nedeľa 25. marca 2012

Welcome, Welcome... Alebo tri dni po premiére Hunger games.

A je to za mnou. Film, na ktorý som sa tešila (a určite nie sama) dlho dlho, je konečne pozretý a rozdýchaný.
Keďže mám v tejto chvíli neskutočnú potrebu proste vyjadriť svoje emócie, začnem úplne odveci...
TEAM CATO!!!

Okej, som spokojná... :D 

Stále keď sa ide filmovať nejaká kniha, ktorú som čítala, vždy sa bojím, že ten film to celé iba pokazí. Bála som sa aj teraz. Aj napriek tomu, že trailery boli super, obsadenie bolo super, ukážky boli super... 
A bála som sa zbytočne, lebo film bol Ú-Ž-A-S-N-Ý! 

Síce zo začiatku chvíľu trvalo kým sa to rozbehne, ale tak to možno pripadalo len mne, lebo som sa už nevedela dočkať, ako bude na plátne vyzerať celé zvrátené Sídlo.  A potom prišlo žrebovanie a ja som vedela, že Sídlo je za dverami. 

Film úplne presne vystihol tú zvrátenosť celého systému. Dokonca mne to na plátne prišlo ešte očividnejšie a lepšie vyjadrené ako v knihe. To bude asi tým, že narozdiel od knihy nám tvorcovia dovolili nazrieť aj "pod pokličku" celých hier. A to bolo perfektné. Choré, šialené, perfektné.                Uplný záchvat smiechu som dostala, keď Seneca Crane, len tak by the way povedal: Daj jej tam strom. 


Herci boli skvelí, všetci do jedného to zahrali úplne úžasne. Verila som im všetko. Každý jeden výraz tváre a každé jedno slovo. 

Čoho som sa najviac bála bolo herecké obsadenie Cinnu. Ale Lenny Kravitz bol úžasný. Veľmi sympatický, rovnako ako Cinna. Zahral to fakt skvele.

Dejovo sa to od knihy veľmi nelíšilo. S niektorými postavami sme sa síce nestretli (Madge, Pettov otec), ale vôbec to nejako nevadilo. 

 Ako som očakávala, pri scéne s Rue som plakala jedna radosť. A bolo to o to horšie, že vo filme ukázali aj reakciu jedenásteho obvodu na smrť Rue. A slzy mi tiekli a tiekli...


Celkovo som s filmom veľmi spokojná, a tí ktorí ste to ešte nevideli utekajte do kina. :D

Inak, nenájde sa niekto z PO, kto by so mnou šiel do kina ešte raz? :D:D 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára