pondelok, 2. apríla 2012

Recenzia: Kristen Simmons - Article 5 (Article 5 #1)

Anotácia:


New York, Los Angeles a Washington D. C. boli opustené.
Ústava bola zrušená a nahradení Morálnymi ustanoveniami.
Nie je žiadna polícia, len vojaci. Neudeľujú sa pokuty za zlé správanie, ľudia sú zatýkaní, súdení a zaobchádza sa s nimi ešte horšie. Ľudia, ktorí boli zatknutí, sa už väčšinou nikdy nevrátia. 
Sedemnásťročná Ember Miller nie je taká stará, aby si nepamätala, že takto to vždy nebolo. Keď žije so svojou rebelujúcou slobodnou matkou, ťažko sa zabúda, že ľudia neboli zatýkaní kvôli čítaniu zlej knihy alebo kvôli bytiu vonku po zotmení. Je pre ňu ťažké zabudnúť, že život v Spojených štátoch býval iný. 
Ember je nenápadná, a má sa pred všetkým na pozore. Vie ako získať veci, ktoré potrebuje: stravné lístky, oblečenie a ako zvládnuť náhodné vojenské kontroly domu. Pokiaľ to okolnosti dovolia, jej život je ohromne nevinný. Kým nie je jej matka zatknutá za porušenie piateho článku Mravného ustanovenia. Jedným zo zatýkajúcich strážnikov nie je nik iný ako Chase Jennings... jediný chlapec, ktorého Ember milovala.



Život v Amerike sa po vojne zmenil. USA sa odpojili od zvyšku sveta, políciu nahradila nemorálna inštitúcia (MM/FBR), ktorá zatýka (a nie len to) ľudí za to, že sú vonku po zákaze vychádzania, že čítajú nevhodnú knihu alebo vyznávajú nevhodné náboženstvo.
Ak chcete prežiť bez toho, aby na vás padlo podozrenie, že porušujete zákony, musíte dodržiavať päť článkov Morálneho ustanovenie Spojených štátov Amerických. Ak sa nechcete navždy záhadne stratiť, držanie sa za ruky na verejnosti neprichádza v úvahu; boli by ste obvinený z obscénnosti, následne zatknutý a už by ste sa nikdy nevrátili domov.

Ember Millerová sa naučila ako si zohnať veci, ktoré potrebuje bez toho, aby na ňu padol čo i len maličký tieň podozrenia, že niečo nie je tak, ako by sa spoločnosti páčilo. Aj keď jej mama dosť pokúša osud. Napríklad aj tým, že číta knihu, na ktorej je vyobrazený polonahý pirát. Koľká to neslušnosť!
Čítanie nevhodnej knihy a aké to bude mať následky, to všetko je spísané v článku dva.
Emberina mama má však na krku omnoho väčší priestupok. Ember je totiž nemanželské dieťa. A také dieťa nie je viac považované za občana. Jej mama je zatknutá a Ember je odvedená do nápravného centra, lepšie povedané, továrne na vymývanie mozgov. Nemá šajnu kde odviezli jej matku a je pevne rozhodnutá spraviť všetko preto, aby ju našla.

Moje pocity:

Fúha... Začnem negatívami. Čo mi na tejto knihe vadilo... Prišiel začiatok, prvé strany, hneď zvrat, akcia, emócie. Myslím si, wow, toto bude snáď ešte lepšie ako som čakala! A tak došiel priestor na zauzľovanie. A to bola taká nuda! V podstate polka strednej časti ma nebavila. Ember musí nájsť mamu. Ember nemôže uveriť, že jej milovaný sa tak zmenil. Ember zisťuje, že celá jej spoločnosť je ešte zvrátenejšia ako sa zdalo. Nevie komu má veri, atakďalej, atakďalej... Klasický scenár: tínedžerka dôjde do nejakej inštitúcie, kde je nová.

V momente keď v knihe nastal prvý moment typu: wow, sa to začalo niekde hnúť... Akčnejšie hnúť.
A potom príde chlapec, útek, naháňačka, schovávačka... Veď čítate dystópiu!

Pozitíva? 
Hlavný hrdina. Spoločnosť (to spomínam pri každej dystópii... :D). KONIEC! A flashbacky.

A aby ste vedeli, že o čom točím...

Hlavný hrdina - Chase Jennings. Ten sa v knihe objaví hneď na začiatku. A máte pocit, že on je ten zlý. Potom sa objaví znova a máte pocit, že je ten dobrý. A tak sa to strieda. Veľmi dobre prepracovaná postava, dokonca podľa mňa ešte lepšie ako Ember.
Ember bojuje s jej spomienkami na jeho minulé ja, a s týmto novým, chladným Chasom. Zmätok, hnev, túžba utiecť a klasicky (ako inak), láska.
A čo cíti Chase... Nemáte šajnu až do samého konca. Prečo prišiel? Prečo to spravil? Čo sa vlastne stalo?
Toto Emberino rozjímanie sa strieda a ich putovaním za jasným cieľom - nájsť jej mamu.

Novodobá Amerika je zvrátená. To vám nemusím nijako extrémne približovať, pretože to je jasné každému už len z anotácie. Celé zle. Aby mne niekto kázal čo mám čítať? No určite!
Vo všetkých dystópiách sa stretávame s nejakými vysoko postavenými úradníkmi, ktorí sa snažia našim hrdinom znepríjemniť život ako sa len dá. Ale ešte v nijakej knihe som ich neznášala takto ako v tejto. Výnimkou sú len Hunger Games.
Či už riaditeľka nápravného strediska, do ktorého je umiestnená Ember, alebo Chasov nadriadení... Budete ich nenávidieť. Nenávidieť. Nenávidieť.
Boli perfektne napísaní, vykreslení, a hlavne boli uveriteľní.

Počas celej knihy máme pred sebou súčastnosť. Čo sa momentálne deje v Emberinej hlave. Ale stranu od strany dostaneme aj ochutnávku toho, čo sa dialo v Emberinej hlave predtým. A práve v týchto flashbackoch sa dozvedáme prečo, ako, kto, začo, kedy... Flashbacky zodpovedajú všetky otázky, ktoré vás kedy v súvislosti so vzťahom Ember a Chasa napadli. A to bolo veľké plus!

A napriek tomu, že stred ma až tak nebavil, koniec bol úžasný! Akoby sa autorka vypísala a povedala si, dosť omáčky, prichádza akcia!
A prišlo to také... Bum, prásk, tresk! A ja som len rozmýšľala, že: čoooo???
Koniec mal rýchly spád, nahustený dej, veľa zvratov, menej omáčky a viacej toho podstatného. Proste, na jednotku!


Záver: 

Trošku ma to sklamalo, ale to môže byť tým, že som od tejto knihy mala fakt veľké očakávania. A až tak sa nevyplnili. Aj tak žiadna katastrofa, ale pekné 4 hviezdičky. A ak od knihy nebudete príliš veľa očakávať, budete nadšení. Škoda, že ja som sa na ňu tak strašne tešila. Ale inak odporúčam. :))

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára