nedeľa 25. novembra 2012

Recenzia: Carrie Ryan - Temné Diery (Les kostí #3)

Anotácia:

Posledná časť voľnej trilógie. 

Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr iba prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste - v tomto svete - nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. A nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske? Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak?

Moje pocity:

Hlboká depresia. Nekonečný smútok. Chuť sa vrátiť v čase. = Emočná búrka, ktorá vo mne práve prebieha.

Presne pred rokom, približne v takomto čase sa na mojom blogu objavila recenzia na predchádzajúcu časť série Les kostí - Pobrežie Hrôzy. Na pocity, ktoré som prežívala pri jej čítaní asi nikdy nezabudnem. Bola to v tom čase moja literárna špička a ja som bola v stave, že som neverila vlastným očiam to čo čítajú. 

Na Temné diery som sa tešila rok. Chápete? ROK. Po ich prečítaní... Nuž, je mi smutno.

Carrie Ryan v Pobreží hrôzy predviedla niečo neskutočné. Preto som sa v kútiku duše obávala, že Temné diery budú sklamaním a celá séria, tým pádom pre mňa stratí to čaro.

Vďakabohu, žiadne sklamanie sa nekonalo.

Čo čakať:

Temné diery sú príbehom z pohľadu Annah. Annah je sestra Gabriel z Pobrežia Hrôzy.
Príbeh o tom, ako sa tieto dve dvojčatá od seba odlúčili pozná každý, kto čítal Pobrežie. Po desiatich rokoch Annah žije sama v Temnom meste a snaží sa prežiť.

Na začiatku knihy sa zoznámime so svetom, v ktorom Protektorát padol a ochrannú ruku nad všetkým majú Regrúti. Kto ma sleduje už dlhšie, asi vie, že všetky knihy, v ktorých sú do príbehu zakomponované všakovaké politické nitky, ja zbožňujem. V predošlých knihách boli všetky politické zložky spomenuté len tak okrajovo, no v tejto čitateľ nahliadne do sveta Regrútov a ich pravidiel. Zistí ako to fungovalo, keď ešte nad všetkým vládol Protektorát, a trošku sa objasní aj to čo bolo predtým (na moju veľkú škodu, skutočne len trošku. Ja som na obdobie pred Návratom bola zvedavá od prvej časti, no nejako...). A je to niečo, s čím sme sa v predošlých knihách nestretli, takže to knihu veľmi pekne oživuje. 

Zatiaľ čo Pobrežie hrôzy bolo voľným pokračovaním Lesa kostí, Temné diery v podstate okamžite naväzujú na Pobrežie, aj keď je to teda písané z pohľadu inej postavy. Stretávame sa s postavami, ktoré nám sú už známe, nové postavy samozrejme nechýbajú.

Osudy Annah, Gabriel, Eliasa a Catchera - o tomto je táto kniha. O ich pocitoch, živote, láske, strachu a obavách. Mne osobne prišla táto kniha viac emotívna oproti ostatným dvom. Bola viac zameraná na pocity, myšlienky, človeka a život ako taký. Ale vôbec to nebolo na úkor akcie.


Čaro kníh Carrie Ryan spočíva v tom, že sa tam stále niečo deje. Sú dokonalé vďaka tomu, ako krásne a prirodzene Carrie vpletá milostnú zápletku do sveta, ktorý zomiera.
V tejto knihe to bolo cítiť ešte viac ako v tých predošlých. Strašne sa mi páčilo, ako sa úvahové úseky - ktoré mali neskutočnú hĺbku, - striedali s tými akčnými.
Aj napriek atmosfére, príbehu nechýba láska a všetky peripetie s ňou spojené. Hlavnému páru bude každý držať palce. Celý ich vzťah, jeho povaha a osobnosti oboch hlavných aktérov boli perfektne zvládnuté, a aj napriek tomu, že celé sa to odohráva vo svete plnom živých mŕtvol, každé jedno slovko, ktoré medzi nimi padne bude pôsobiť reálne a vôbec vás nenapadne sa zamýšľať, či sa im s tým všetkým okolo, chcelo ešte riešiť nejaké srdcové záležitosti.

Akcia v tejto knihe bola rovnako nepredvídateľná a perfektne napísaná, ako sme zvyknutí.
Zvraty, to je autorkina špecialita a tu ich bude od začiatku habadej.

Ku koncu samozrejme nesmie chýbať normálnemu človeku nepredstaviteľne dokonalo zvládnutá gradácia, takže osoby, ktoré majú problém so srdcom, by si mali pri čítaní dávať veľký pozor. Carrie totiž stačí jedna veta na to, aby vám vzala vietor z plachiet a vy ste ostali vyjavene civieť na stránku.

Moje hodnotenie:

Séria Les kostí je proste moja srdcovka. Zamilovala som si na nich všetko od prvej vety prvej knihy, až po posledné slovo Temných dier. Preto týmto knihám veľmi ťažko dávam zbohom. Ukončenie celej série bolo viac než obstojné. Kniha nesklamala a aj napriek jemne otvorenému koncu, to bola bodka, ktorú si táto séria zaslúžila.
Aj keď malá časť vo mne dúfa, že predsa len to nie je definitívny koniec. :D

Rovnako ako predošlé dve časti, aj Temné diery hodnotím jasnými a žiarivými...

5 hviezdičiek

4 komentáre:

  1. Znie to dobre, ja sa chystám na 1. časť ešte len 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak trochu ti závidím. :D Uži si to. :)

      Odstrániť
  2. Knihu si strašne chcem prečítať a tvoja recenzia ma v tom len utvrdila! Ach, teším sa na ňu.^^"

    OdpovedaťOdstrániť