... alebo v skratke o tom, ako som bola na šesť dní vyradená z obehu.
Kedysi dávno (tuším v marci, ale nechcem kecať, už sa to všetko zlialo do jednej hmoty s názvom: musela som sa vtedy učiť, respektíve sa tak aspoň tváriť :D) mi domov prišiel balíček s Medeným jazdcom. A niekoľko týždňov (I guess) na to ku knihe pribudlo aj pokračovanie. Stále som si vravela, že si knihy nechávam na leto, kedy sa na nich budem môcť plne sústrediť. No a leto prišlo. Chvalabohu je už polka za nami. A za mnou je po dnešku (vlastne včerajšku) aj druhé pokračovanie Medeného jazdca, teda Taťána a Alexandr. A ja som nesmierne rada, že som vytrvalo čakala do prázdnin. Jazdca som začala čítať o desiatej v noci (teraz už viem, že to nebol dobrý nápad :D) s tým, že si len na ochutnávku prečítam jednu kapitolu. Skončilo to tak, že síce netuším, kedy som nakoniec zaspala, ale viem, že keby ma neboli zobudili, tak nasledujúci deň spím do dvanástej (bežne vstávam o pol ôsmej). Zrejme som musela riadne dlho ponocovať.
Teraz, skoro po týždni strávenom v Sovietskom zväze, som mierne mimo a neviem čo čítať. Najradšej by som totiž niekde zaliezla a potichu počkala na tretí diel (s výnimkou občasných záchvatov zúfalstva, kedy by som si trhala vlasy alebo niečo na ten spôsob. :D November je tak strašne ďaleko! :( ). Ale nezaleziem, lebo ešte stále mám habadej neprečítaných kníh, a preto chcem posledný mesiac prázdnin využiť naplno, pretože ma pomaličky začína chytať stres a nervy z oktávy, a zo všetkého ostatného, čo sa s tým ročníkom spája. :O
Viem, že zrejme takých ľudí, čo ešte Medeného jazdca nečítali, nebude mnoho, no ak by sa predsa len niekto našiel, musím oprášiť všetky svoje presvedčovacie schopnosti, aby som to čo najskôr zmenila. Už sa mi to podarilo na mamke a tete, ktoré sa ešte musia dohodnúť, v akom poradí to budú čítať, no v tomto prípade za úspech pokladám len to, keď presvedčím úplne všetkých, ktorí by mali aký taký záujem ma počúvať/čítať! :D
A prečo sa vôbec oplatí čítať Medeného jazdca?
Odpoveď je jednoduchá: keď sa totiž prelúskate tými 600 stranami, ktoré sú husto husto popísané mravčím písmom, s ťažkým srdcom knihu zavriete, osušíte si všetky väčšie i menšie zatúlané slzy a s čistým svedomím, v stave najväčšieho šoku zo zážitku, ktorý ste prežili, úplne v pokoji prehlásite, že ste práve zatvorili jednu z najlepších kníh, ktoré ste kedy čítali a čítať budete.
Od prvej strany až po tú poslednú budete beznádejne lapení v sieťach tejto knihy. Od prvého náhodného pohľadu, ktorý si nevinná Tatiana vymení s pohľadným vojakom Červenej armády, cez všetky pekné, menej pekné, zúfalé a srdcervúce momenty, až po poslednú stranu, ktorá vás nechá totálne odrovnaných, neschopných myslieť na nič a nikoho iného, len na tých dvoch. Každé slovo, ktoré si hlavná dvojica povie, zožeriete aj s navijakom. Niekedy sa budete usmievať ako blbci, inokedy plakať ako malé deti. V momente, kedy Taťána zdvihne pohľad od svojho kopčeka zmrzliny s príchuťou crème brûlée vás kniha vtiahne a o šesto strán neskôr vypľuje s červenými, opuchnutými očami, zlomeným srdcom a nervami v kýbli.
Potom strávite pár hodín oklepávaním a spamätávaním sa, no a rovno budete pokračovať druhou časťou, ktorú odporúčam mať pri sebe, keď čítate jednotku. Veľmi to odporúčam. Tí šťastnejší, ak môžte, majte pri sebe rovno aj trojku, inak skončíte ako ja. Kým sa teraz budem schopná sústrediť na nejakú inú knihu, tak mám nemilý pocit, že to chvíľku potrvá. (Zrejme kúsok dlhšiu chvíľku. Ak sa vôbec niekedy budem schopná sústrediť na inú knihu. :D)
Po dočítaní vlastne zistíte, že celá kniha sa točila okolo vzťahu tých dvoch. Všetko ostatné tam bolo tak okrajovo, a aj keď ste to vnímali, osudy dvojice Taťa-Šura budú plnohodnotne okupovať vašu myseľ a nedovolia ničomu inému, aby vás vytiahlo z tranzu, až kým neotočíte poslednú stránku (a neotvoríte dvojku :D). No aj napriek tomu, že zvyšok tam bol len ako "křoví", spať vám nedá ani ten. Či už Taťánina rodina, Alexandrova minulosť a vojenská prítomnosť, alebo situácia v Leningrade. Všetko je to napísané tak úžasne, že vás kniha úplne odrovná. A potom môžete veselo otvoriť dvojku a pokračovať, kým budete vládať. Druhá časť bola úplne iná, s Medeným jazdcom mala pramálo spoločného, no aj tak bola rovnako skvelá. Akurát takým svojským spôsobom, ktorý sa úplne líši od toho, na čo ste boli zvyknutí z predchádzajúcej knihy.
Na záver len dodám, že v porovnaní so všetkými skvelými knihami, s ktorými som mala tú česť, je príbeh Tatiany Metanovovej a Alexandra Belova na úplne inej úrovni skvelosti. V porovnaní s ostatnými je toto totiž niekde vysoko vysoko vysoko. A po prečítaní som ja spolu s tými knihami tiež vysoko vysoko vysoko... A nechce sa mi isť dole. A čím viac času prejde od toho, ako som knihu zatvorila, tým viac zastávam názor, že mi tie dve knihy ešte mali chvíľku postáť na poličke. Aspoň pokiaľ by mi prišla trojka, teraz bude to čakanie do novembra veľmi veľmi ťažké.
Sme dve, ktoré stresujú z oktávy :) Stále si hovorím, že bože, no čo! Maturity, to dáš... ale viac ma desia tie prijímačky a zháňanie si roboty na leto :D No ale to je druhoradé :)
OdpovedaťOdstrániťMáš dar hovoriť i o srdcervúcich veciach tak, že sa do toho človek s úsmevom začíta :) Na Medeného jazdca sa chystám (i keď ho kúpim hlavne kvôli mamke, ona takéto knihy strašne žerie), ale bohužiaľ nie som oslík otras sa a nemám toľko peňazí, koľko by mi bodlo mať :) Ale raz, RAZ určite sa k nej dostanem (i s maminou) a to je hlavné :)
Matury? To absolútne neriešim. :D Mňa desia prijímačky. Všetci mi totiž vravia, že keď sa chcem niekde dostať, mám sa začať učiť už teraz. A už by aj bolo z čoho, lebo mi v PC na ploche už svietia testovnice na LF, ale keď si predstavím sa tým už teraz zaoberať a trápiť mozog v tom teple dajakou fyzikou... Mám času, ja mám stále času a času. :D
OdstrániťĎakujem. :)Inak, ja som tiež chvíľku hádzala peniažky do prasiatka, aby som si tie knihy dokázala tak za sebou kúpiť. Nepatria práve k tým lacnejším. Ale rozhodne neľutujem ani jeden cent, čo som na nich dala. A je úplne jedno, kedy sa k nej dostaneš. Skôr, neskôr... Len aby si sa k nim dostala. Užiješ si to podľa mňa rovnako teraz, ako aj o pár rokov. :)
Čože to chceš ísť študovať, že fyzika? Bože... tam by ma nedotiahli ani párom volov :D Síce proti fyzike nemám nič, mojím najväčším nepriateľom bola vždy chémia, ale zase nadšená z toho predmetu tiež nie som :) Ja mám hlavne prijímačky na 3 kolá a plno vecí treba posielať a som z toho na nervy, lebo mi to nejde tak, ako by som si to predstavovala :D
OdstrániťChémia? Bože, moja najväčšia láska. A to myslím vážne. :D Medicínu by som rada. Nie žeby som bola nejaký extrémne super študent, skôr som masochista, čo miluje výzvy. A nejako sa tomu asi nedá vyhnúť, lebo som od malého decka zdeformovaná mamkiným pracovným prostredím (patológia). :D Ja mám pocit, že som z tých predmetov tupá ako tágo a vlastne samu seba nechápem, že prečo som si taký blud vybrala a kde sa to ja vlastne hrabem a som z toho na nervy... No, tak nás obe čaká náročný rok. Ale zvládneme, dúfam. :)
OdstrániťMusíme, čo by bez nás dvoch potom knižný blogový svet robil? No zbláznil by sa! Budem silno držať palce, nech sa dostaneš tam, kam chceš. Dávaš si na Slovensko prihlášky len, či aj do Čiech? :) Možno budeme v tom istom meste nakoniec :D
OdstrániťPráveže to zatiaľ vyzerá tak, že len do Čiech. Aj keď mi všetci vravia, že si mám určite dať aj na Slovensko. Veď si asi aj dám, ale mne to príde ako zbytočné mrhanie peniazmi, lebo ja viem, že ja u nás zostať nechcem... Otázku prihlášok ešte nemám poriešenú, lebo ja by som si najradšej dala všade... Pre istotu, snáď už niekde motyka vystrelí a dostanem sa. :D Neviem, ešte neriešim. Teraz som bola v stave riešenia materiálov na prijímačky, doučiek a podobných sránd, prihlášky prídu až neskôr. Ale tak mojim najväčším snom je Praha. No zasa, kúsok musím byť realistka. :D A vôbec neviem, či robím dobre. Mňa to ťahá aj na žurnalistiku, lenže to je tak odveci popri medicíne, že som nad tým rýchlo prestala uvažovať, lebo to by som nezvládla ani keby som sa do kocky poskladala. :D V 16 si vyberať, že čo by chcel človek robiť do konca života... Čistý blud to osemročné gymko. :D
OdstrániťTy čo chceš študovať?
Scenáristiku a dramaturgiu v Prahe :) Ale krom toho si dávam ešte 3 prihlášky na iné školy :D Do Brna si dávam žurnalistiku a masmediálnu komunikáciu, najlepšie lomenú s nejakým iným odborom (aby som mala špecializáciu), ale musím si pozháňať staré scio testy a to fakt neviem kde poberiem. Do Blavy marketingová komunikácia a do Trenčína personálny manažment a ľudské zdroje. Všetko humanitné :) Premýšľala som aj nad technikou, celkom mi to ide, ale vôbec by ma to nebavilo a len kvôli tomu, že je to dobre platené, si to dávam nechcem :) Ale mojou prioritou sú Čechy a snáď jedného dňa sa dostanem do Francúzska alebo Anglicka (a tajným snom je Taliansko, uvidíme).
OdstrániťAby sme sa nakoniec nestretli niekde v Prahe na budúci rok. Síce medicína a scenáristika asi veľa spoločných chodieb nemajú, ale človek nikdy nevie. :D Asi nám zostáva sa len učiť a učiť a učiť... A pochytať čo najviac šťastia. Tak držím prsty, nech ti všetko vyjde ako chceš. :) Mám pocit, že nás obe čaká veľmi zaujímavý rok od septembra. :D
OdstrániťTak to máš teda pravdu. A keby že aj nie na chodbách, nikto nám nebude brániť ísť občas na kávu a vydýchnuť si od učebníc a pokecať o dobrých knihách :) Držím palce, nech ti to vyjde ;)
OdstrániťBudem kričať!! Už len názov a obrázok mi zobrali dych. Aj ja chcem. Ja tiež chem. A všetky tri diely. Len sa neviem stále rozhodnúť, či chcem anglické alebo české... Och. Dobre sa ti čítali tie české? Ja už by som asi brala akékoľvek. Zúrim pri pomyslení, že slovenské nebudú... Uf.
OdpovedaťOdstrániťPreklad bol perfektný. A ja osobne by som do tohto nešla v angličtine, bála by som sa, že mi niečo nevedomky ujde. A to by som si neodpustila. :D Keď ti čeština nerobí problém, tak hor sa do toho! :D A čím skôr, tým lepšie.
OdstrániťJa som začala čítať anglickú verziu druhého dielu. A tak si ma naštartovala, že už som si na BD vyhliadla všetky tri knihy, a budúci mesiac sa na nich môžem tešiť. :)
OdstrániťDneska jsem Měděného jezdce dočetla a je to naprosto úžasná knížka. Fakt - zasáhla mě a nezapomenu na ni. Moc krásně napsaný článek, povedl se Ti :)
OdpovedaťOdstrániťMiluju Taťánu a Alexandra! Trvalo mi 14 dni (nekecám) než jsem se dala jakžtakž dohromady :D. Četla jsem jí na počítači nějak v listopadu a nebyl nikde k sehnání 2 díl. Takže si dokážeš představit, jaký to bylo pro mě utrpení :D. Knihu jsem dostala do ruky o vysvědčení od rodičů (od března jsem nemluvila o ničem jiným než o Měděným jezdci a jak bych si ho hrozně přála), ale ještě jsem neotevřela ( i když bych už hrozně chtěla!) musím si počkat do svátku kdy dostanu 2 díl aby to nedopadlo jako minule :D. Naštěstí že svátek už mám v srpnu! Do té doby to budu muset nějak vydržet a čtu knihy, které jsem si koupila za rok a nedostala jsem se k nim kvůli učení
OdpovedaťOdstrániťSuper článok a tá fotka.:3 Ja som to nečítala, teda, začala som jednotku, ale akosi sa mi do toho nechcelo a potom som to nechala tak a teraz si to zase začínam vyčítať, taaaakže dík.:D Možno raz. Inak ten pocit po nejakej úžasnej knihe, keď nevieš, čo čítať ďalej poznám. -.-"
OdpovedaťOdstrániť