Bratislava & Viedeň 2013 + info o mojej oxidácii na FB

Už sme tu, už sme tu, už sme doma z výletu! Toto sme si spievali stále, keď sme sa na základke vracali v tom odporne teplom autobuse po celom dni naspäť domov zo školského výletu. A ja si to v duchu spievam doteraz, keď sa z niekadiaľ vraciam. Áno, aj teraz mávam svoje infantilné chvíľky, ale s mladším bratom sa tomu vyhýba dosť ťažko, no zabite ma za to! :D

Z nadpisu je asi jasné, že kde som bola. Už som o tom aj na blogu písala, ale mám pocit, že keď si to tak celé nezrekapitulujem, tak sa to ani nestalo...

Ja v neznámej zašitej uličke vo Viedni.

Keď sa mi s kamarátkou niekde vyberieme, nemôže to byť len tak a je jasné, že niečo sa musí posrať. No, našťastie sa veci stihli pokaziť ešte pred naším odchodom, takže potom to už bola pecka. Namiesto plánovaného utorka, a tak stredy, sme nakoniec na IC-čko sadli vo štvrtok ráno. Whatever, len čo sme sa na intráku ako tak dali dokopy, pomedzi to nadávali jak takí pohani, že v tom teple sa nedá žiť (po vystúpení z vlaku sme zažili neskutočný teplotný šok. Akože my v PO sme pred tým tiež mali peklo, ale to oproti Bratislave bol ešte raj. :)), vybrali sme sa na hokej. Kamoška si splnila sen, ja som si  naplnila mesačnú kvótu hysterických záchvatov, na tom štadióne sme sa schladili, len aby nás potom mohlo nanovo poraziť, a tak celkovo sme z tamadiaľ odišli mŕtve, totálne vybľuté, ale neskutočne šťastné. Prvú noc som myslela, že neprežijem. Ono, boli sme ubytované na intráku technickej univerzity, zrejme tam sú bežne ubytovaní tak inteligentní a silní ľudia, že im nerobí problém otvoriť to diablovo okno. Nám to však problém robilo, takže sme spali pri zatvorenom, ako v takej peci. Mokré uteráky omotané okolo hlavy a iných častí tela bolo to jediné, vďaka čomu nám tam neexplodoval mozog.

Piatok, sobota a nedeľa sa niesli v duchu citysightseeingu, shoppingov a boli sme sa pozrieť aj na Talianskej maľbe v galérii (So beautiful!). Zbehali sme si to všetko tak ako len my vieme. Máme neskutočné množstvo fotiek, minuli sme neskutočne veľa prachov, ale za tie zážitky to stálo. Ja som z neznámeho dôvodu mala voči Blave predtým celkom averziu, no okrem toho, že som mala chuť si odpíliť uši (v utorok zastreliť už aj seba, lebo to som už neskutočne zaťahovala :D), si u mňa to mesto napravilo renomé. Sedieť v sobotu večer pod mostom a kukať na osvetlený hrad (na ktorý sme mali výhľad celý čas aj z intráku, ale atmoška sa cení) bolo fasa, veď sme tam aj skysli asi do polnoci. :D

No ale pre mňa najväčším higlightom (okrem hokeja) bol rozhodne pondelok. V pondelok ráno sme sadli do vlaku s mapou v ruke a hybaj do Viedne. Síce sme asi trištvrte hodiny blúdili, no tak nás jeden milý ujo (slovák) zobral pod ochranné krídla, posadil na metro a my sme s božou pomocou vystúpili presne tam, kde sme chceli. No a tak sme sa tam potom celý deň motali. A ležali v parku, pili Starbucks, fotili ešte viac ako japonskí turisti (a že ich tam bolo! :D)... V utorok sme už iba ledva prežívali a čakali na to, kedy nám pôjde vlak. Moje nohy vyzerali po tej Viedni ako po bombovom útoku, chodila som už len zo zotrvačnosti, ale to už bol utorok, to už človek rátal s tým, že o pár hodín je doma. (Aj so 40 mnútovým meškaním :D) No ale okrem toho sme v utorok ešte stihli zabehnúť do jedného huge antikvariátu, tam som chodila hore dolu asi hodinu a bolo dobre. :D Celkovo som si z Blavy odniesla tri knihy. Jednu z Panty v Avione, tie zľavy boli brutálne. A dve z toho antikvariátu (jedna z toho má názov, že: Zmaturuj z literatúry 1 :D) No okrem kníh ešte magnetky, sveter, prstene a také mega okuliare. Akurát tie topánky, čo som si mala kúpiť, som si nekúpila. Never mind, v sobotu idem na tú svadbu bosá. Treba mať štýl. :D

No, a dostávam sa k druhej časti nadpisu. Už asi mesiac silno uvažujem nad tým, že blogu založím aj stránku na FB. Dlho dlho som váhala, ale nakoniec som si povedala, že to skúsim. Prinajhoršom to tam bude mŕtve a fungovať bude len blog, no bože. Experimentovať sa musí. :D Dôvodov je viacero, ale tým hlavným je ten, že asi nebudem mať stále cez školu čas prispievať na blog s každou štvrtou prkotinou, ako som to robila doteraz. Tak to budem vypisovať na FB... Koho to bude zaujímať, ten si to prečíta. Neviem či to bude fungovať, keď tak dajte vedieť. :) (Aby som nezabudla, za tú sexističnú ikonku ďakujem Domčovi. Thanks! ;))