Recenzia: John Wray - Spodek

Volá sa William Heller, má šestnásť rokov a trpí chorobou, ktorá sa postará o to, že čítať knihu z jeho pohľadu bude prinajmenšom fascinujúce. 

Paranoidná schizofrénia. Diagnóza, ktorá sa s Willom už pár rokov ťahá, mu zabezpečila pobyt v psychiatrickej liečebni a pozornosť polície. Will verí, že naša planéta sa nekontrolovateľne zohrieva a speje do záhuby. Preto ujde zo psychiatrie - aby náš svet schladil. Spodek je nielenže Willova prezývka, ale aj kniha, ktorá vás prevedie dňom schizofrenického chlapca, ktorý sa musí schladiť, aby všetko naokolo zachránil

Kniha z pera Johna Wraya popisuje jeden jediný deň. Deň, ktorý zmení život minimálne trom ľuďom. Nie len samotnému Spodkovi, no aj jeho mame, ktorá svojho syna zo všetkých síl hľadá, a v neposlednom rade detektívovi, ktorý bol nájdením Willa poverený. Po dni strávenom v New Yorkskom metre, to už ani pre jedného z nich nikdy nebude rovnaké.

Kniha sa dá rozdeliť na dve časti. Príbeh je rozprávaný striedavo z pohľadu Spodka, a z pohľadu ľudí, ktorí ho hľadajú - teda detektíva Aliho a Willovej mamy. Mne osobne sa viac páčili kapitoly práve z pohľadu detektíva Aliho Lateefa, aj keď úseky zobrazujúce Willovu hlavu a jeho cestu New Yorkom boli takým svojským spôsobom jedinečné. Po desiatkach strán sledovania Spodkovho schizofrenického mozgu, bol však pohľad detektíva Aliho vítanou zmenou v podobe "normálnosti". ( Aj keď za normálne by sa v tejto knihe dalo máločo označiť.)

Kniha so zvláštnym hlavným hrdinom sa väčšinou sama dá považovať za zvláštnu. A to v tejto knihe platí dokonale. Zaujímavo spracovaný originálny príbeh sa vo svojej inakosti dá porovnať s knihou Kto chytá v žite alebo s knihou Ponorka, ktorá pred pár mesiacmi vyšla v rovnakej edícii - Crack Up - ako Spodek. Všetky tri knihy spadajú do kategórie, že ich vďaka ich čudnosti môžete buď nenávidieť, alebo milovať. Všetky tri rozprávajú príbeh mladých chlapcov, ktorí sú rôznymi spôsobmi iní ako ich rovesníci ( a ľudia okolo všeobecne). Niekoho bude ich vybočovanie z radu fascinovať, iných znechucovať - a práve v  tom spočíva ich čaro. Ja osobne podobné "psycho" veci žeriem. Mimo iné aj preto, že ma prinútia sa na literatúru pozrieť iným pohľadom. Sú to knihy, ktoré s človekom zostanú, či už vďaka príbehu, spracovaniu, alebo vďaka dojmom, pocitom a myšlienkam, ktoré v čitateľovi vyvolajú.

Rovnako ako vyššie spomínanú dvojicu Ponorka a Kto chytá v žite, aj Spodka som prečítala raz dva. V niektorých úsekoch to šlo ťažšie, no to môj pocit z knihy nejako veľmi nezhoršuje. Aj napriek tomu, že príbeh sa odohráva počas jedného dňa, v živote hlavných postáv sa toho stihne udiať celkom dosť, a tak príbehu nechýba dynamika a kniha krásne plynie. Či už Willove alebo detektívove časti, obe obsahujú mnoho zaujímavých obrazov a myšlienok. Autor skutočne vie ako zaujať, vďaka čomu sa v knihe nachádza množstvo slovných obratov a hračiek, ktoré robia knihu ešte zaujímavejšou

Spodek je dielkom, ktoré stojí niekde úplne inde ako iné knihy, čo sa mi obvykle dostanú do rúk. Na knihu som bola už dlhšie zvedavá, a aj keď som mala isté obavy, či mi dávka inakosti z pera Johna Wraya sadne, sklamanie sa nekonalo. Kniha si ma veľmi jednoducho získala, preto si myslím, že rovnako ako Ponorka, aj táto kniha je hodná prečítania. Ak ste na tom podobne ako ja a zvláštne, neobohraté veci a príbehy vás bavia, Spodek vám len rozšíri obzory a spríjemní jedno či dve popoludnia.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.