Na mafiánsku nôtu: All these things I´ve done (Gabrielle Zevin)

Môj stručný životopis: 

Volám sa Anna, som dcérou mŕtveho mafiánskeho bossa, ktorý bol spolu s jeho manželkou, teda mojou mamou, zavraždený. Žijem spolu so starším bratom (ten to v hlave však nemá úplne v poriadku) a mladšou sestrou. Po mame som zdedila jej vieru, a aj keď pochádzam z rodiny plnej vrahov, snažím sa byť dobrým katolíckym dievčaťom (čo veľmi, veľmi rada opakujem). S rodinným biznisom nechcem mať nič spoločné, záleží mi len na bratovi a sestre, o ktorých sa sama starám a spolu sa snažíme byť v rodine s tak zvučným menom ako Balanchine, čo najmenej nápadní. Celkom sa nám to aj darí, no nikdy to nebude úplne ideálne, lebo sme jediní žijúci potomkovia bývalej najvyššej hlavy čokoládovej mafie. Sem tam sme si vďaka rodinnému biznisu vychutnali kúsok hriešne dobrej, no hlavne zakázanej, čokolády, ale inak sme sa snažili nemať s rodinným biznisom čokoľvek spoločné. Nič však nemôže byť ružové večne. Povesť mena Balanchine nás všetkých dobehla a začal sa nekonečný kolotoč problémov, do ktorých sa, aby toho nebolo málo, zamotal aj syn významného meststkého politika, ktorý bojuje proti organizovanému zločinu, teda proti mojej rodine. A ako sa zamotal? Veľmi jednoducho, aj v roku 2082 má čaro zakázanej lásky veľkú moc a vzťah dcéry mafiánskeho bossa so synom najvyššieho politika v meste bude na pár mesiacov niečo, čím si budú davy novinárov zarábať na živobytie.

Kto ma stvoril, čo všetko si pre mňa pripravil(a) a ako sa jej/mu podarilo zachytiť môj život:

Môj život má na svedomí žena menom Gabrielle Zevin, ktorá môj príbeh spísala na stránkach troch kníh (posledná ešte nevyšla). Aj keď rok 2082 nevidela ani zdiaľky, prsty jej po klávesnici behali tým správnym spôsobom a prostredie, v ktorom ja a všetci okolo mňa žijeme, sa jej skutočne podarilo pekne vymyslieť. Mojou každodennou realitou je svet, v ktorom sú kofeín a čokoláda ilegálne - čo prinieslo priestor na hojné rozšírenie čierneho trhu, ktorého som súčasťou aj ja. Moja rodina však nie je jediná, ktorá v tomto biznise zohráva rolu veľkej ryby. Takých rodín je po celom svete viac.

Svoju pozornosť zameriavala hlavne na mňa a na to, ako som sa snažila so svojimi najbližšími pretĺkať bez prílišnej pozornosti nesprávnych ľudí. No keďže máte tú česť s dcérou vysoko postaveného mafiána - teda mnou - rodinné nitky a temné zákutia našich vzťahov tu, prirodzene, popretriasala taktiež. Čo sa jej mimochodom podarilo, a aj keď ja sama nerada rozprávam o svojom pôvode, nemôžem zaprieť to, z akej rodiny pochádzam, a ani to, že to má už aj v mojich šestnástich rokoch dopad na môj život.

Keďže je to žena, veľmi rýchlo mi dohodila toho najsladšieho chlapca, akého som kedy stretla. Len otca mohol mať normálnejšieho, ale nesťažujem sa. Aj keď to nebudeme mať stále na ružiach ustlané, do cesty sa nám postaví viacero prekážok a tak celkovo nám to asi žena, čo ma stvorila, príliš nepriala, čas, ktorý spolu strávime, bude obsahovať pár milých chvíľok. V hĺbke srdca som zmierená s tým, že nám spoločné šťastie dopriate nebude, no aj tak som odhodlaná to skúšať cez všetky nástrahy osudu, pretože len s ním som zažila momenty, kedy som svoju racionálnu časť aspoň na chvíľu zatlačila do hlbokých úzadí môjho mozgu.

Dotieravý hlások v mojej hlave mi hovorí, že moja knižná mama ma príliš v láske nemá. Na moje šestnásťročné plecia toho naložila viac než dosť. Nie len, že mám problémy s rodinou svojou, mám problémy aj s rodinou svojho terajšieho priateľa, o bývalom chlapcovi ani nehovoriac. No a čerešničkou na torte je polícia a sociálka. Na výber mám len z dvoch možností, buď sa budem ďalej chúliť v kúte a svoj osud Balanchinovej bez námietok prijímať, nech už ma prinúti obetovať čokoľvek, alebo sa svojmu menu, a všetkému s ním spojeným, postavím čelom a vezmem veci do vlastných rúk. No ktorá mama už len toto svojej dcére urobí?

Kto by ma bral do partie:

Určite nikoho neprekvapí, že spriaznené duše si hľadám len ťažko. Rovnako ako vy, aj ja žijem vo svete plnom predsudkov, kde sa na vás všetci pozerajú cez čierno-biely filter. Nemusím snáď ani vravieť, že pri pohľade na mňa prevládajú u väčšiny tie temné tiene. Jednu veľmi dobrú kamarátku však mám, no vás určite zaujíma či by sme teoreticky spolu vychádzali my. (Ja a ktokoľvek, kto bude ochotný sa ponoriť do stránok môjho sveta.) Môj život nie je ani extrémne romantický, ani normálny. Starám sa o rodinu, riešim svoje srdcové záležitosti, no keď je treba, viem aj vystreliť z pištole, poťahať za nitky, zháňať kontakty, vybavovať špinavé záležitosti a zahrať sa na poriadnu drsňáčku, pre ktorú je pojem emócie neznámy. Keby ste sa predsa len rozhodli mi dať šancu, vedzte, že niekoho ako ja (a s takým životom) tak často nestretávate, takže by ste sa pri mne nemali nudiť, nakoľko viem byť celkom zaujímavá. (Bolo mi však povedané, že viem aj pekne liezť na nervy. Hups.)

... a vraciam sa naspäť do vlastne kože. Toto celé, čo ste si prečítali vyššie, je taký malý experiment, ktorý mi skrsol v hlave pred pár dňami. Niekedy sa mi jednoducho nechce na knihu písať recenziu, no na druhej strane sa vždy rada podelím so svojim názorom. Tak vznikol takýto nejaký kompromis. Nie celkom recenzia, nie... No, sama neviem ako to nazvať. Mňa osobne to neskutočne bavilo písať, moje schizofrenické ja malo raj, takže mi dajte vedieť či to vás bavilo čítať a mám s niečím podobným ešte prísť. :) A čo sa týka knihy, dúfam, že sa mi podarilo dobre zhrnúť čo v nej za to stálo a čo nie. Pre mňa to bola pekná zmena, a aj keď mi Anna tým svojim zriedkavým katolíckym zabednením v istých chvíľach (mostly, keď bola so sweetboyom polonahá) neskutočne liezla na nervy, tak inak to bola dobrá hrdinka. A ten námet mafie a všetkého sa mi veľmi páčil, aj keď spracovanie mohlo byť kúsoček lepšie. Lebo viem si predstaviť, že sa z toho dalo vytrieskať viac. Inak, na konci je cliffhanger, takže hurá do dvojky (niekedy :D). Inak som si vravela, že to píšem preto, že nechcem mať na blogu samé dlhé články, no ako tak na to teraz pozerám, asi neviem písať krátke názory/zhrnutia/recenzie etc. :D