utorok, 5. augusta 2014

Recenzia: Lauren Oliver - Panika

Určite to poznáte z vlastnej skúsenosti, niekedy vám v hlave skrsnú totálne šialené nápady, no musí prísť tá správna chvíľa a nálada, aby ste nabrali odvahu na ich realizáciu. Niekedy je na to potrebná poriadna nuda. A ak mladým ľuďom v mestečku Carp niečo nechýba, je to práve spomínaná nuda. A všetky šialené nápady majú hneď reálnejšie obrysy. Medzi také niečo patrí aj legendárna hra menom Panika, ktorej víťaz si odnesie pekný balík peňazí - trebárs aj na útek z bohom zabudnutého miesta. 

Poďte odtestovať svoju odvahu a trocha posunúť svoje hranice. Poďte hrať PANIKU!

Panika je taký môj malý, súkromný experiment. Meno Lauren Oliver sa u mňa totiž spája so slovami ako hrôza, nikdy viac, knižná katastrofa a podobne. Keď som pred pár rokmi dočítala jej knihu Kým dopadnem, zaprisahala som sa, že knihu od tejto autorky už nikdy nevezmem do rúk. To je jediný dôvod, prečo som napríklad pri fanúšikovskej vlne triógie Delírium dôsledne odolávala. Zrejme však nastal môj čas, ja som pookriala, zaujala ma obálka, anotácia a výzva bola na svete! A čo je hlavné, neľutujem. Kniha možno mala svoje muchy a v žiadnom prípade to nebola bezchybná dokonalosť, no stránky sa otáčali tak rýchlo, že som túto originálnu knihu zhltla na ceste z Prahy do Prešova. A to je u knihy, akokoľvek dobrej či zlej knihy, vždy pozitívum.

Heather a Dodge - ak sú vám tieto mená akokoľvek nesympatické, čím skôr by ste sa s nimi mali zžiť, pretože títo dvaja pomsty a výhrychtiví jedinci nás budú sprevádzať celou knihou. Osobne striedanie pohľadov príliš nepreferujem, ale v tomto prípade to bolo príjemné spestrenie. Poskytlo to veľa priestoru, na ktorom sa autorka mohla vyhrať so životnými osudmi a vedľajšími zámermi postáv. Celú knihu to nesmierne spestrilo a dodalo jej trocha temnejší nádych, ktorý ma nesmierne bavil. Nikomu sa nedalo veriť, všetci mali veľké množstvo tvári, ktoré striedali s pravidelnými intervalmi. Lauren sa okrem toho podarilo niečo, čo sa väčšine YA autorov pri striedaní pohľadov nedarí. A síce - Heather a Dodge boli ľahko odlíšiteľné charaktery a obaja mali niečo do seba. A najlepšie nakoniec - nevzplanuli náhle neovládateľnou túžbou jeden po druhom. A za to dávam veľké plus.

Prvé, čo  mi v súvislosti s touto knihou napadne je kolotoč. Celý dej bol totiž ako na kolotoči. Striedali sa úseky, kedy som tŕpla a listovala ako šialená, aby som zistila, čo bude ďalej. A potom nastal taký útlm, že som mala sto chutí to preskočiť. Trocha to zhoršuje celkový dojem z knihy, ale infarktový koniec, pri ktorom som ani nedýchala, to nejako celé zatienil.

Zhrnuté a podškrtnuté - od knihy som nečakala absolútne nič, autorka ma teda mohla len prekvapiť. Čo sa jej podarilo. A prekvapenie to bolo príjemné. Skutočne neviem túto knihu porovnať s autorkinou inou tvorbou, keďže som sa jej dobrovoľne vyhýbala ako čert krížu, no toto sa mi skutočne páčilo. Takže odporúčam. Námet je neokukaný, originálny a rozhodne nudiť nebude.



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Paniku nájdete na tomto linku

3 komentáre:

  1. Hoci mojou srdcovkou ostane asi séria Delírium, aj Panika sa mi dosť páčila a som rada, že to nie je séria :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na Paniku sa chystám už dlho.... Ale najprv chcem dočítať sériu - potrebujem posledný diel Delíria... len sa mi do toho veľmi nechce.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja mám celkovo rada autorkino písanie.:D Takže som rada, že si ťa získala aspoň Panika.:)

    OdpovedaťOdstrániť