Zobrazujú sa príspevky s označením Letní dumání. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Letní dumání. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 4. augusta 2011

Letní dumání (5)


No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.
                                                        Náboženstvo v knihách

Skutočne neviem, ako sa k tejto téme vyjadriť. Z jednej strany preto, že vyslovene náboženskú knihu som nikdy nečítala a tie s akože náboženskou tematikou sa poväčšine krútia okolo bezodných očí nejakého padlého/strážneho a neviem ešte akého anjela. 

Náboženská tématika ma vždy svojim spôsobom fascinovala a aj fascinuje. To, na čom je to celé postavené a vôbec... Nie som veriaca, no tá téma náboženskej mystiky je vec, kvôli ktorej vznikajú veľmi zaujímavé výmeny názorov. A to je ďalšia vec čo ma na tom fascinuje.



Náboženstvo v knihách mi nevadí, teda pokiaľ je to tam nejakou nenásilnou, nevnucovacou formou. 
Ja osobne pochádzam z rodiny, kde je otec evanjelik, mama katolíčka a ja som pokrstená u katolíkov.  Ešte donedávna sa ma babka snažila prinútiť chodiť do kostola, bez úspechu, tak to vzdala, chvalabohu. Inak som asi ateista.

Raz som v autobuse videla jedného chlapíka čítať Korán a to tak vzbudzuje moju zvedavosť. Niekedy v budúcnosti by som si možno rada prečítala niečo z Biblie a z Koránu, ale fakt čisto zo zvedavosti. 

Ja si skutočne nespománam na žiadnu knihu, čo by som čítala, kde by sa to vyslovene točilo okolo viery, alebo žeby tam len bola viera spomenutá.

štvrtok 28. júla 2011

Letní dumání (4)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.

                                     Moderní upíri a vlkolaci



Uhrančivý pohľad, krásne, vzrušujúce, sexi a pritom tak nebezpečné oči. Pekný, rovný a bezchybný nos. Tak plné, krásne vykrojené pery. O vypracovanej hrudi, ako keby ju vytesal nejaký rímsky sochár, nehovoriac.

No a nezamilujte sa! 



Bolo by nesprávne označiť Stephenie Meyerovú z toho, že zaviedla tento, sexy a vzrušujúci vzhľad upírov, a v konečnom dôsledku aj vlkolakov. Ešte predtým s tým prišla L. J. Smith a jej nebezpečný bratia Salvatorovci.

Ja osobne som pred troma rokmi bola pekne roztopená z Edwarda, a priznám sa, že aj potom čo môj prvotný ošiaľ opadol a moje kamošky sa doňho ešte len dostali, prežívala som to úplne naplno s nimi. (Som to ja ale dobrá kamšoka.)

Je celkom sranda, ako dokázala jedna žena spraviť z prenasledovaných a nenávidených tvorov noci, atraktívne objekty, po ktorých šaleli davy. To tá kombinácia zakázanej lásky, nebezpečenstva, ochranárskych sklonov, no a samozrejme vypracované telo a tvár modela mužskej časti páru...

No, ale aby som nechala Stephenie Meyerovú a jej sto rokov neuspokojeného Edwarda na pokoji, je tu ešte jedna žena, ktorá spravila z upírov sexuálne mašiny. Charlaine Harrisová a jej séria True Blood. K seriálu sa myslím netreba vyjadorvať, no a knihy... Rozhodne som čakala niečo iné.

Neviem či ste počuli o knihe Nech vojde ten pravý od Johna Ajvide Linvqvuista. Tam sa síce upíri objavili len okrajovo, aj keď paradoxne zasahovali do celého príbehu, no pointou je, že to boli tí taký "starý, dobrý" krvilačný upíri, nie chlapci čo sa na slnku trbliecu. Mimochodom, ak máte radi kriminálky, skutočne tú knihu odporúčam.

No a aby som nekecala celý čas len o upíoch, prejdime na tému vlkolaci. (btw, všímate tie tehličky? :D) Pod pojmom vlkolak sa v poslednej obe každému objaví sladký, milý, dobrý Jacob Black, s fakt dobrou postavou. Nemám rada Taylora Lautnera, ale to, že je fakt namakaný mu proste nemôžem uprieť.

 Vlkolaci.
Vo svete Stephenie Meyerovej sú to zlatí, milí, huňatí a ochranársky havovia.
Vlkolaci.
Všade inde monštrá, ktoré sa menia pri splne a jedia ľudské mäso.

Čo však majú spoločné tieto tvory? Okrem toho, že sú úplne rozdielne? No predsa ich popularitu v posledných rokoch. Ja ako odchovanec Twilightu si vždy rada prečítam niečo na túto nôtu, aj keď kvalitných kúskov veľa nie je. Ako vrcholne nekvalitný beriem napríklad Školu noci.

Všetkými desiatimi beriem, že v poslednej dobe je proste upírov a vlkolakov VEĽA. Aj keď to už povaľuje a nahradzujú ich anjeli.  A strašne rada by som vedela, čo by si pomyslel  tak napríklad Stokerov Dracula keby stretol takého Edwarda. :D A teraz moje malé tajomstvo: nečítala som Draculu. Čo ma začína fakt štvať, ale najprv som bola malá, tak sa mi nechcelo, no a teraz nie je čas. Ale raz RAZ si ho určite prečítam. :D

Inak sa ospravedlňujem za tie obrázky, ale proste Twilight sa mi k tomuto článku tak hodí, že koniec... :D

štvrtok 21. júla 2011

Letní dumání (3)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.
                                              Čítanie kníh v detstve
Čítam veľa už od mala. Nejako sa to na mňa popri mojej mame a babke nalepilo. Pamätám sa, že ako malá som sa vždy čudovala ako môže mať babka tak veľa kníh. A keď hovorím veľa, myslím tým skutočne veľa, dve izby, kde sú po bokoch police preplnené knihami. Mama zas tých knih až toľko nemá, ale pár políc by sa tiež našlo.
Nepamätám si presne, akú knihu som čítala ako prvú, no čo si spominám tak to bola nejaká kniha o dievčati a jej strašne akčnom psovi. To mi celé letné prázdniny stále dokola a dokola čítali setsernice. Až kým som sa nenaučila čítať. 
K čítaniu ako takému ma priviedla mamka, ešte keď bola mladšia, a ja som bola krpatá, veľa čítavala. Najprv to bolo dosť zlé, ešte keď som nevedela čítať, lebo postupne som už každému liezla na nervy s večnou otázkou, či si neideme čítať. Chvalabohu mi čítanie nerobilo žiadne problémy a ja som sa v prvom ročníku pomerne rýchlo naučila čítať. To bolo moje vyslobodenie a záhuba zároveň.

Keď som nastúpila na základku, moje poobedia vyplnila družina. Neviem presne ako to bolo, ale myslím, že vždy raz mesačne nás vychovávateľka brávala do knižnice, ktorú sme mali pomerne blizko. A už nebolo cesty späť. 
Vtedy som objavila Troch pátračov. Milovala som čítať tie knihy. Najlepšie vtedy ak pršalo alebo bola búrka. 
Keď som mala asi osem rokov mama ma prinútila prečítať Z poľovníckej kapsy. Myslím, že to bola moja prvá hrubá kniha. Keď som to dočítala ja, prečítala si to aj ona, znova.
Neskôr prišiel na rad Harry Potter. Prečítala som knihu, pozrela film. Až po piatu knihy tuším, vtedy film ešte nebol po ruke. Po Polovičnom princovi som si povedala, že ja veru nebudem čakať kým sa preklad sedmičky dostane do knižnice, a tak som uprosila mamku nech mi ju kúpi. Kúpila. 
Pamätám sa, že mi to došlo niekedy v októbri a pršalo. Mama mi uvarila čaj, ja som zhrabla deku, zavrela sa do izby, pritúlila sa k teplému radiátoru, a bol odomnňa celý deň pokoj. 
Medzitým som čítavala dievčenské romány, mám prečítanú skoro celú sériu Medzi nami dievčatami. A tých teda je... :D 
Neviem presne kedy sa to stalo, no raz som povedala, že do knižnice chodiť nebudem. Viem, že knihovníčka mala blbé reči, o tom aké knihy v tom veku čítam. Mala som desať a rok som pokukovala po knižke Netreba sa zaľúbiť do učiteľa. Keď som tú knihu vracala, poslednýkrát som navštívila knižnicu. Na dlhšiu dobu som sa tam neukázala, mne nikto nebude hovoriť čo môžem a nemôžem čítať! :D
Tak som začala chodiť do inej pobočky, ale výber ich kníh bol o dosť chudobnejší, tak som to vzdala. 
Mala som dvanásť, a začala sa nakupovacia mánia.
Vlastne to celé štartlo Twilightom. No a od tej doby prepočítavm každý nepotrebný cent, a využívam všetky možné aj nemožné rodinné zdroje. :D

Podľa mňa by deti mali čítať už od mala. Nie preto, že o rozvíja slovnú zásobu atakďalej, aj keď samozrejme aj to je skvelé, ale preto, že dieťa môže použiť vlastnú fantáziu, pochopiť to po svojom.
Napríklad ja mám šesťročného brata, ktorý je v kuse nalepený na telke a pozerá rozprávky. Keby to apsoň boli pekné rozprávky, ale to sú také bludy! A hoci sa všemožne snažím, sem tam si čítam pri ňom, alebo vezmem nejakú knihu, ešte moju detskú a čítam mu nahlas, veľmi ho to nezaujíma. Čo je si myslím škoda, ale má ešte len šesť rokov, tak snáď sa umúdri. :D Aj keď máva sem tam také nálady, že si sám nejakú vytiahne a príde za mnou, nech mu ju prečítam. Vtedy som od šťastia bez seba. Uá, on dostal rozum! :D
Aj tak je strašná škoda, že čím ďalej tým menej malé deti zajímajú knihy.
 

štvrtok 14. júla 2011

Letní dumání (2)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.

Hodnotenie kníh

Koľko ľudí, toľko chutí. To platí všade. Aj pri knihách. Preto si myslím, že žiadna kniha sa nedá jednoznačne ohodnotiť. 
Ja osobne sa vždy snažím knihu ohodnotiť čo najobjekívnejšie. 
Prednedávnom som niekde čítala recenziu na jednu knihu, kde dievča napísalo, že keby malo hodnotiť to ako to autorka napísala, a aké z toho mala pocity, dá tomu štyri, keď nie päť hviezdičiek. Dala tomu len jednu. Prečo? Téma, o ktorej autorka písala jej nebola po chuti, a vôbec,  prišlo jej to zvrátené... Po tom čo si uvedomila, o čom vlastne autorka písala. Možno ste niekto čítal tú recenziu. Týkala sa knižky Forbidden. 
Pre tých, ktorí ju už čítali to myslím netreba približovať, pre tých ostaných... klik
Nebudem tu teraz hodnotiť túto knihu, nakoľko som ju ešte nečítala, no včera som si ju úspešne kúpila, a neviem sa dočkať, kedy sa do nej pustím. 
Myslím, že anotácia hovorí za všeko, tak mi teda vysvetlite, načo tú knihu čítala, keď jej je niečo také nepríjemné? Zbytočne knihe znížila priemerné hodnotenie.
O podobných príkladoch by sa dalo vypisovať hodiny.  Aj pár ľudí z môjho okolia tvrdilo o ságe Twilight, že je to hlúposť, blbosť, niečo neskutočne trápne. Knihu nečítali. Ako niekto môže knihu označiť za hlúpu a zlú bez toho, aby prečítali apsoň prvých sto strán?  To je odsúdeniahodné!
Človek by si vždy keď hodnotí knihu mal uvedomiť, že ten autor sa s tým babral. Písal, upravoval, škrtal a prepisoval, v slepej viere, že to vyjde a že kniha bude dobrá. A už len za tú snahu si žiadna, skutočne žiadna kniha nezaslúži jednu hviezdičku. Česť fakt strašným výnimkám, s ktorými som ja našťastie nemala tú česť. 
A aj keď bola kniha fakt zlá, a vy máte chuť napísať, ake to bolo strašné, hrozné a ja neviem ešte aké, na rovinu, treba to podať vždy tak, aby sa to nikoho príliš nedotklo. Treba napísať čo konkrétne sa vám na knihe nepáčilo, nie len to, že bola proste strašná a hotovo! Som si istá, že každý autor ocení, keď hodnoteniu knihy venujete nejaký čas, keď napíšete čo sa vám páčilo/nepáčilo. Keď  napíšete prečo. Každý sa učí z vlastných chýb a aj tomu autorovi dobre mierená kritika určite pomôže, aby vedel, čo urobil zle, kde prestrelil...

Čo sa týka môjho hodnotenia, vždy sa snažím hodnotiť podľa toho, aké pocity vo mne kniha zanechala. Na druhej strane, nikdy nehodnotím knihu len podľa toho. Mne sa mohla kniha fakt páčiť, aj napriek tomu, že keď sa na to pozriem reálne, tak tá kniha bola v podstate dosť zlá. Vtedy volím nejaký priemer, zlatý stred medzi objektívnym hodnotením a mojimi pocitmi.
A čo musí kniha obsahovať, aby som ju celá nadšená odporučila ďalej?
Dobrú zápletku, všetko len nie plytké charaktery, chytľavý štýl, dobrú atmosféru, prinajmenšom peknú a nie veľmi otrepanú myšlienku, a musí vo mne niečo zanechať.

štvrtok 7. júla 2011

Letní dumání (1)

                                                        
No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.


                                       SEX V KNIHÁCH PRE MLÁDEŽ

Sex. V dnešnej dobe je fakt všade. Ja, ako zástupca z radov tých mladších násťročných (o pár týždňov budem hrdou majiteľkou občianseho preukazu :D), vám prinesiem môj názor na túto problematiku a stále rastúci trend v literatúre.

Začnem rovno na príklade. Škola noci. Na prvý pohľad dosť účelová kniha. Upíri. Sex. Upíri sa predávajú. a zvedaví tínedžer sa len poteší. :D Okrem pár čisto mierne erotickch scén, má celá séria dosť sexuálny podtext. Ospravedlnenie: upíri. Po pár knihách dosť trápne. Autorky prestrelili.

No, ale nebudem rozoberať určite každému z vás známu sériu.

Ja som vychovávaná tak, že všetky človeku blizke veci beriem úplne normálne. Medi to patrí samozrejme aj sex. Žiadne tabu, detské rozprávky, atakďalej. Preto mi sex v knihách nijak zvlášť neprekáža, teda...
Pokiaľ tam nie je situácia, že hlavná hrdinka sa vyspí s každým, len aby si niečo dokázala. Alebo podobne.

Faktom však je, že nie každý autor/autorka, vie túto tému podať tak, aby to nebolo trápne, suché, nudné, choré a aby sa to nezvrhlo na čisté porno. Tu by som na príklad mohla uviesť taký Úsvit alebo (znovu) Školu noci. Ani v jednej zo spominaných kních sa to autorke nepodarilo.

Ja osobne mám rada, keď čítam knihu, kde je samozrejme nejaká tá milostná zápletka, a dajme tomu, že hlavná hrdnika sa rozhoduje, či TO urobí.


Keďže sú to väčšinou knihy, kde je hlavnou hrdinkou/hrdinom človek vo veku 15 - 18 rokov, príde mi celkom normálne, že aj táto téma sa v knihe objaví. Podobne ako škola, problémy s rodičmí, aj sex je téma, ktorá je aktuálna aj pre tínedžerov.

Čo sa týka rodičov, tak tí by to nemali brať nijak tragicky. Či bude táto téma v knihách alebo si to nájde človek na internete... Skôr by mali byť radi, že ich ratolesti čítajú.
A určite by som ja ako rodič rdšej brala, kebyže je v knihe sex, ako nejaká vražda, násile alebo podobne. :D

Čiže konečný vedikt... Rozhodne je to niečo, čo sa v literatúre objavuje čoraz častejšie, či je to dobré alebo zlé, to nechávam na vás. Ja to beriem tak neutrálne. Každý môže mať iný názor. 

Všetkého, ale s mierou. ;)