Recenzia: Carrie Ryan - Les kostí

Carrie Ryan - Les kostí

Anotácia: Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.

Moje dojmy:
Začnem tým, že zo začiatku som mala zmiešané pocity. Fakt kvalitne zmixované. Približne po polovici už
zostali v podstate len tie pozitívne. Kvalitné uchvátenie. No a ešte zamilovanosť. A obdiv. Zo začiatku mi to kazila hlavná hrdinka, ktorej by pár kvapiek rozumu naviac určite neuškodilo. Tak som sa nad tým hlbšie zamyslela a vzniklo z toho to, že aj keď bola Mary fakt sebecká, a niekedy šla DOSLOVA cez mŕtvoly, asi by som v jej situácii spravil väčšinu vecí ako ona.V tejto vete je kľúčové slovíčko to väčšinu.
Čo je na celej knihe od začiatku úplne neskutočne úchvatné je atmosféra a svet, ktorý autorka vytvorila. 
Keď vás nerozhádže autorkina krutosť k všetkým postavám naokolo, a predstava, že vás od smrti a
polorozpadnutých mŕtvol delí len nejaký smiešny plot, budete knihu milovať.

Hlavná hrdinka:

Mary mi zo začiatku prišla ako dievča, ktoré musí vždy dosiahnuť svoje. Bez ohľadu na to, že tým niekomu ublíži. Bez ohľadu na to, že by to mohlo kompletne zlikvidovať ich kolóniu. A to je vec, ktorá ma od začiatku neskutočne rozčuľovala. Len trochu porozmýšľať nad dôsledkami... Menej sebeckosti.

Ona nikdy nikomu nechcela zle. Chcela len pravdu, a tá by zničila všetko. 
Pravda je pekná vec  a nebolo by zlé, keby sa o nej verejne vedelo, lenže potom by to celú ich spoločnosť,
celý systém poslalo do teplých krajín a nastal by zmätok. Zmätok = naušenie plota = prienik zesvätených  = smrť. Dostatočne jasné?

Atmosféra:
Prvok knihy, ktorý je niekedy dosť ťažké vyjadriť. Obzvlášť v tejto knihe. Carrie sa to však podarilo, a to bravúrne. Kniha obsahuje dosť opisov, ktoré však nie sú zbytočne dlhé. Prenesú vás do Lesa kostí, kde cítite hnilobou zapáchajúcich znesvätených. Ste uväznený v plote, ktorý je široký tak akurát, aby ste roztiali ruky. Z oboch strán sa na ten plot vrhajú znesvätený, ktorý vás cítia.Chcú konečne uhasiť hlad, ktorý ich tak týra. A vy ste v tom momente najvhodnejšia potrava.

Kniha by nebola knihou:
Bez milostnej zápletky. Áno nachádza sa aj v tejto knihe. No aby sa nepovedalo, že starý dobrý trojuholník, máme tu niečo lepšie. Dve predstaviteľky jemnejšieho pohlavia, a dvaja predstavitelia z radov mužov.  
Travis a Harry sú bratia. Od mala tvorili spolu s Cass a Mary nerozlučnú štvorku. A všetko by bolo v pohode, keby ich kolónia nemala také pravidlá aké má... A keby niekto nespravil jeden malý kiks.
A nebol zbabelý

V knihe nájdete všetko od mŕtvol až po romantiku. V jednom momente budete tŕpnuť, aby sa im preboha nič nestalo, aby tie škrabance neboli on znesvätených, a v drhom sa rozplývate blahom, keď si vyznávajú nikdy nehynúcu lásku. :D

Záver:
Carrie je ďalšia autorka, ktorá sa rozhodla vyvraždiť každého kto jej prišiel pod ruku.
Nič to nemení na fakte, že koniec bol dojemný, temný, s iskrou nádeje a šťastia. Nakoniec ako celý príbeh.

Moje hodnotenie:

Dávam tomu bezkonkurenčne 5 HVIEZD, lebo táto kniha si to zaslúži.