Recenzia: Catherine Fisherová - Inkarceron

Anotácia: Predstavte si väzenie, ktoré je také obrovské, že sú v ňom cely, chodby, lesy, hory, mestá a moria. Predstavte si väzňa, ktorý stratil pamäť, no je presvedčený, že pochádza zvonka - lenže väzenie je už storočia uzavreté a ušiel z neho zatiaľ len jeden jediný človek.... Predstavte si dievča na panskom sídle, žijúce napohľad v sedemnástom storočí, hoci spoločnosť je ovládaná počítačmi a je v nej zakázaný čas. Je odsúdená na život s nechceným ženíchom a zapletená do nebezpečného atentátu... Jedna je vonku, druhý vnútri. No obaja sú uväznení. A obaja túžia po slobode. Predstavte si Inkarceron...



Moje dojmy:
Zo začiatku sa táto kniha čítala skutočne tažko, no bolo to možno aj tým, že to nie je práve letné čítanie. Postupne sa to však s každou otočeou stránkou zlepšovalo a zlepšovalo.
Kiha mala okrem hlavnej dejovej línie, kopu iných maličkých, ktoré vám to všetko tak príjemne spestrovali. Takže ste nečítali iba o Finovom strastiplnom úteku z väzenia, ale aj o Klaudiiných trampotách s nechcenou svadbou, a na povrch s každou stránkou vyplávali nové a nové skutočnosti, ktoré všetko ešte viac zamotali.

Náš experiment bude odvážny a zrejme nastanú riziká, s ktorými sme nepočítali. No Inkarceron bud e spletitým systémom, stelesnením nesmiernej inteligencie. Väzni si nemôžu želať srdečnejšieho a súcitnejšieho ochrancu.

                                                                                               Projektová správa, Martor Múdry

Inkarceron:

Rozľahlé priestranstvo, kde nájdete hory, lúky, moria, mestá... Obrovské územie plné väzňov.

Ikarceron bol projekt. Všetko sa naplánovalo tak, že to bude stvorenie, ktoré bude vo svojom vnútri držať väzňov, ktorím bude veselo, že sú v takom "raji", ako to v jednej kapitole nazvala Klaudia. 

Skutočne. Inkarceron mal nad väzňami držať ochranú ruku. 

No niečo sa pokazilo. 

Väzenie, inteligentý tvor, spravilo väzňom zo života peklo. 

A spoločnosť tam vonku verí že je to najspravodlivejšie a najsúcitnejšie miesto na zemi. 

To si myslia všetci okrem Strážcu. A celých generácii Strážcov predtým. Oni totiž ako jediný vedia, že niečo nevyšlo. Že sa to všetko pokazilo. No nemôžu spraviť nič. Vlastne by aj mohli, ale komu sa chce zahrávať s Inkarceronom? Správne, nikomu. 

Svet tam vonku:

Na druhej strane, je svet, ktorý zamrzol v jednom období. V 17. storočí.

Je to fakt zaujímavé čítanie lebo sa pohybujete v spoločnosti s kráľovnou, lordami, princom, dodržiavate hradnú etiketu, no na druhej strane tam nájdete zariadenia, o ktorým sa vám ani nesnívalo. Monitory, všakovaké projektory, vďaka ktorým to vyzerá, že niečo je na svojom mieste, aj keď to tam vôbec nie je...

V tomto svete žije Klaudia.

Je to svet plní lží, pretvárky a protokolu, ktorý nesmie byť za žiadnych podmienok porušený.

Klaudia je doslova pritlačená k múru, keď od nej žiadajú, že sa má vydať za mladého a pomerne hlúpeho princa Caspara. Jej otec za tým šiel celý svoj život. Doslova Klaudiu vychovával tak, aby jedného dňa mohla nasadnúť na trón ako nová kráĺovná.

Čo sa nepáči kráľovnej Sii. Aj keď ta sa tvári, aká je len šťastná, že si jej syn našiel nevestu. No ktorej žene by sa páčilo, že ju má nahradiť niekto mladší, krajši, ktorý má prebrať všetku jej moc. A tak a snaží Klaudiu aspoň spracovať k tomu, aby vládli oni dve, a hlúpučkého Caspara pekne vyšachovali, veď jeho vládutie aj tak nezaujíma. 

Sapphique:

Postava, ktorá nijako priamo do deja nezasiahla, ale pre tisícky väzňov v Inkarcerone je to legenda. Legenda, ktorá sa ako jediná dostala za múry väzenia. A to je hnacím prvkom aj našich postáv. Síce je to všetko postavené len na rozprávaní ľudí, aj tak je tam nádej, že cesta von existuje. Že existuje aj niečo iné ako Inkarceron.

Kľúč:

Krištáľový kľúč, ktorý poskytuje Klaudii a Finnovi jediný spôsob ako sa dorozumieť. Cez neho sa rozprávajú. A tak Finn predsa len dosiahne to, že aj jeho spoločníci uveria, že je aj niečo iné ako Inkarceron.  Získa tak priamy dôkaz, nie len jedo vidiny, v ktorých vidí spomienky, a čo je dôležitejšie, vidí v nich hviezdy. Žiadny väzeň, ktorý je v Inkarcerone od vždy, nevidel hviezdy.

Jeden má Finn, jeden má Klaudia. Finn ho nesmie stratiť a Klaudia msí dávať bacha na to, aby jej otec nezistil, že zmizol.

Moje hodnotenie:

Inkarceron je kniha, ktorá rozhodne stojí za to, a ja som si v niektorých chvíľach nepomohla, a prirovnávala som to k Hunger Games. Skutočne neviem prečo, keďže je to niečo úplne iné. 

Knihe dávam 4,5 hviezdičky. A to len pre pár momentov, ktoré boli jemne mätúce a dezorientačné.